PÁTER EDMUND SZELIGA


                                                      Páter Edmund Szeliga    

                                                                              
              
                                                                               Páter Edmund Szeliga (1910 -2005)
 
NASLEDUJÚCE RIADKY SÚ POĎAKOVANÍM TEJTO NEOBVYKLEJ OSOBNOSTI A ZÁROVEŇ VÝRAZOM ÚCTY A OBDIVU.STRETNUTIE S NÍM NATRVALO ZMENILO NEJEDEN ŽIVOT. ZMENILO TAKTIEŽ TEN NÁŠ...

Páter Edmund Szeliga, v Peru známy ako El Padre. Dnes už legenda. Legenda peruánskej fytoterapie - jej nestor, objaviteľ a popularizátor. Tvorca spojnice medzi indiánskou tradičnou medicínou a súčasnou vedou. Jeho misia mala dvojitý rozmer. Indiánom dal to najlepšie z nášho sveta a nám to najlepšie z ich.

Narodil sa v Poľsku. Ako mladý salezián zasvätil svoj život Bohu a ľuďom. V roku 1930 odišiel na misiu do ďalekého Peru. Na začiatku svojej cesty pravdepodobne ani netušil, aký význam jeho životná púť nakoniec získa.

Jeho túžba pomáhať druhým ho zaviedla do ďalekých, ťažko prístupných miest, k indiánskym kmeňom, žijúcich v odľahlých oblastiach Ánd a Amazónie. Žil v blízkom kontakte hlavne s indiánskymi kmeňmi Quechua, Machiguenga, Huachipayres, Piros a Yine-Yami.

Učil sa ich reč, zdieľal s nimi každodenný život a trpezlivo budoval vzťahy založené na vzájomnom porozumení. Oni ho zoznamovali s pravidlami života v prírode a využívaním ich vzácnych darov - liečivých bylín. Bol fascinovaný ich dokonalou harmóniou s prírodou a odovzdávaním vedomostí o vlastnostiach a účinkoch rastlín z pokolenia na pokolenie.
Ukážka rukopisu Pátera Edmunda Szeligy:



V roku 1945 poznal dva druhy, dnes najviac populárnej, popínavej rastliny Uňa de gato (známej v Európe pod obchodným názvom Vilcacora).

Sám o tom hovorí:
„O Uňa de gato, respektíve o jej dvoch druhoch som sa dozvedel v polovici 40-tych rokov. Bolo to v Quillabamba v Cuzco. Domorodý kmeň Qechuas užíval od pradávna kôru z nej na rôzne zápalové ochorenia. V ich jazyku ju nazvali „svätou bylinou“. Tak som poznal Uncaria tomentosa a jej sestru Uncaria guajanensis. Čo je zaujímavé, vlastnosti majú takmer rovnaké, ale vzhľadovo sa trochu odlišujú. Guajanensis má na rozdiel od U. tomentosa viacej ohnuté, až stočené charakteristické tŕne. Vďaka nim sa obe rastliny môžu zachytávať kmeňov stromov a ťahajú sa po nich ku svetlu“.

Neobvyklé vlastnosti peruánskych bylín zaujali pátera Szeligu natoľko, že sa rozhodol vedeckým spôsobom poodhaliť ich tajomstvo. Všetok svoj voľný čas obetoval trpezlivo výskumnej práci. Ku zisteniu chemického zloženia začal posielať rastliny do laboratórií a univerzít na celom svete. Skoro 40 rokov skúmal a študoval terapeutické využitie rastlín z regiónu Ánd a Amazónie.

Vytvoril tak spojnicu medzi prastarým indiánskym spôsobom liečby a súčasnou modernou vedou a medicínou. Na začiatky svojej liečiteľskej praxe spomína:

„ Počas mojich pobytov v Lime ku mne začali chodiť chorí ľudia, predovšetkým s rakovinou. Odmietali chemo i rádioterapiu, hľadali iné spôsoby… Môj Majster, Ježíš Kristus, mal vždy veľký súcit s nemocnými. Chcel som Ho nasledovať. A tak som začal charitatívne pomáhať chorým, doporučujúc lieky z „Božej lekárne“. Blahodarné účinky oboch druhov Uncaria (tomentosa i guajanensis) sa začali potvrdzovať. V niektorých prípadoch boli výsledky fascinujúce. Postupne som samozrejme začal využívať i účinky iných druhov týchto „Božích darov“. Všetky som ich ale najskôr „testoval“ na sebe.“

Správy o jeho znalostiach liečivých účinkov peruánskych rastlín sa začali rýchlo šíriť….
Rukou Pátera Edmunda Szeligy písaná kúra:



V roku 1983, vďaka finančnej podpore (respektíve vďačnosti) „zázračne” vyliečeného ťažko chorého človeka pomocou peruánskych bylín, založil v Lime lekársko-výskumný inštitút IPIFA (Instituto Peruano de Investigación Fitoterápica Andina). Jej patrónom bol do konca svojho života. Inštitút, ako jediná oprávnená organizácia na svete nesie jeho meno.

Práca tohto inštitútu priniesla desiatkám tisíc ľudí z mnohých zemí sveta, nielen uzdravenie, ale v mnohých prípadoch i zachránila život. Vďaka inštitútu môžu i ďalšie pokolenia čerpať z dedičstva obetavej misie pátera Szeligu.

Tohto neobvykle skromného a dobrého človeka, sprevádzali životom len ušľachtilé myšlienky a ciele. Nikdy sa nesnažil o svoju popularitu. Bohužiaľ sa na sklonku svojho života stal slávnym proti svojej vôli. Sláva za ním prišla sama. Pôsobením subjektov z iného sveta, než v ktorom žil on, vedených úplne inými ideálmi, než boli jeho. O jeho „sympatie“ sa znenazdajky uchádzali rôzni novinári, podnikatelia a predstavitelia firiem. Niektorí z nich sa snažili zneužiť jeho mena a skúseností ku svojim komerčným účelom. A tak namiesto Nobelovej ceny, ktorú by si zaslúžil za svoj prínos ľudstvu, ho postretlo veľké sklamanie. Musel sa brániť pred zneužívaním svojho mena a uverejňovať rôzne osvedčenia, ako napríklad toto:

„...používajú bez autorizácie ako môjho mena a tváre, tak i mena a „tváre“ Inštitútu Andskej fytoterapie, k rozvoju svojej predajnej stratégie, k cieľom úplne opačným ako sú moje a mojich spolupracovníkov z inštitútu. Preto taktiež prehlasujem, že som nikdy neautorizoval žiadne dokumenty, ktoré by komukoľvek dávali právo prehlasovať sa za zástupcu môjho či inštitútu.“

Aj napriek týmto zlým a bolestným skúsenostiam páter pokračoval vo svojej práci a neprestával pomáhať ďalším ľuďom. Dňa 03.09.2005, vo veku nedožitých 95 rokov sa jeho dobré srdce zastavilo. Odišiel navždy. V deň jeho pohrebu, bol kostol pri kláštore selesiánov v Lime plný ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť a poďakovať za dobré skutky, ktorými bol jeho dlhý život vyplnený.
 


A tak pri spomienke na pátera Szeligu môžeme spomenúť skromného človeka, ktorý „žil, aby mohli žiť iní“. Veď u propagácii peruánskych darov prírody ide predovšetkým o dobro, zdravie i o život samotný – o to, čo v človeku umiera ako posledné – O NÁDEJ. A to je TO, čo on sám ľuďom odovzdával. Veríme, že sú i mnohí čestní ľudia okrem nás, ktorí s jeho požehnaním posúvajú toto páterove dielo ďalej medzi ostatných.

El Padre po sebe zanechal veľké dedičstvo. Dúfame, že jeho prínos ľudstvu bude v budúcnosti spravodlivo ocenený.

Páter Edmund Szeliga ale nikdy nepriznal žiadnej spoločnosti ani fyzickej osobe právo spájať svoje meno s akýmikoľvek produktmi. Nikdy žiadne svoje produkty nemal. Nezištne užíval len „Božie dary“, o ktorých sa dozvedel od „svojich“ indiánov. Jedinou inštitúciou, ktorá má právo spájať svoju činnosť s jeho menom je iba Inštitút IPIFA v Lime, ktorého bol sám zakladateľom a neskôr patrónom.







  • Kontakt
    UNCARIA ČR, s.r.o.
    Smetanova 3, 466 01 Jablonec nad Nisou
    Tel/fax: +420 483 330 600
    GSM: +420 724 104 120, +420 775 103 506
    E-mail: info@uncaria.cz
  • Newsletter





Copyright ©2018 Uncaria.cz | All rights reserved
Made by: Confusers.cz